matejdemes

Covid-19 je už viac ako rok najčastejšou témou v správach, diskusiách politikov ale aj bežných ľudí na ulici. Každý má nejaký názor, je populárne o tom písať. Asi nikomu nenapadlo hľadať nejaké súvislosti medzi týmto vírusom a najpopulárnejšou kryptomenou na svete. Veď čo môžu mať tieto dva relatívne nové pojmy v slovníku spoločné?

Manipulácia so štatistikami alebo s verejnou mienkou?

V samotnej podstate nič. Oba sú z úplne iného sveta. No je tu predsa len jedna vec spoločná. Covid rovnako ako aj bitcoin získali povesť, ktorá má od reality poriadne ďaleko. Na jednej strane je tu smrteľný vírus, dokonca pandémia, ktorá likviduje populáciu na celom svete.

A čo s tým má spoločné bitcoin? Tiež získal negatívnu povesť nástroja pre teroristov, hackerov a podvodníkov.

Obe tieto nálepky im dali médiá. Vychádzajú pritom zo štatistík. Aspoň by mali.

A tu je problém. Ani nie tak v samotných číslach či výpočtoch ako skôr v tom, ako sú údaje prezentované verejnosti. Spoločným menovateľom v oboch prípadoch je zveličovanie. Veď posúďte sami.

Veľa kriku pre…

Začnime s momentálne najznámejším vírusom. Pri písaní podnadpisu sa mi núkal názov známej Shakespearovej hry „Veľa kriku pre nič“, no smrteľný vírus ani akúkoľvek chorobu by som si ako „nič“ nikdy nazvať nedovolil. Pretože nič to rozhodnie nie je. Azda každý už pozná niekoho vo svojom okolí, koho ochorenie nejakým spôsobom zasiahlo. Je tiež škoda každého jedného ľudského života, ktorý preň vyhasol.

Keď sa však pozriem na to, koľko mediálneho priestoru Covid dostáva a koľko peňazí naň vlády vynakladajú, je mi ľúto pacientov s inými, omnoho rozšírenejšími diagnózami.

Covid štatistikám, ktorými narábajú lekári, vedci, médiá aj politici dominujú údaje o pozitívnych prípadoch a úmrtiach spojených s týmto vírusom. Podľa oficiálnych údajov Svetovej zdravotníckej organizácie bolo vo svete ku koncu septembra 2021 evidovaných viac ako 232 miliónov pozitívnych prípadov, čo je 2.95% z celkovej populácie. A podľa posledných údajov z amerického CDC, z toho 0.26% malo smutný koniec. Po odrátaní všetkých úmrtí, ktoré boli spôsobené inými komplikáciam ako Covid-19.

Keď sa údaje prezentujú v absolútnych číslach, môžu pôsobiť znepokojujúco. No len dovtedy, kým sa nevyčíslia v percentách, prípadne neporovnajú s inými ochoreniami alebo príčinami úmrtí. Podľa údajov OSN, na svete každoročne v priemere zomiera takmer 9 percent populácie na iné choroby, úrazy, autonehody či v dôsledku alkoholu a cigariet. No žiadna z uvedených príčin sa nemôže pochváliť takým PR a mediálnym pokrytím, aký má Covid-19.

Nakoniec, pri akomkoľvek ochorení je prevencia vždy účinnejšia a aj menej nákladná ako liečba a je len dobre, že tento vírus nedosahuje vysoké čísla. Len prečo potom bola väčšina planéty v karenténe a ekonomiky boli paralizované. Navyše zdá sa, že politici s týmto scenárom ani zďaleka nekončia. Neuvedomujú si, že opatrenia spôsobujú väčšie škody ako samotná choroba.

Teroristi by boli naozaj hlúpi

Poďme sa pre zmenu pozrieť na bitcoin. Aj napriek jeho rastúcej popularite a záujmu inštitúcií, firiem a bánk, v očiach mnohých ľudí a médií je iba nástrojom pre teroristov, podvodníkov a hackerov. Vraj pre anonymitu, pre ktorú sú kryptoaktíva v obľube podvodníkov. 

Opäť tu dochádza k zveličovaniu výsledkov štatistík.  Skutočnosť je totiž taká, že v minulom roku s nelegálnymi aktivitami súviselo iba 0.34% všetkých aktivít spojených s kryptomenami. Netvrdí to pritom žiadny samozvaný analytik, krypto nadšenec alebo youtuber. Upozornila na to Národná banka Slovenska. Oficiálna autorita, ktorá má okrem iného na starosti aj dohľad nad finančným trhom.

Je číslo 0.34% na úrovni štatistickej chyby hodné povesti nástroja pre podvodníkov? Strach z neznámeho a nepoznaného je vcelku bežným javom u mnohých ľudí. No nie je za týmito predsudkami aj niekto iný, kto z kryptomien nič nemá, koho systém ohrozuje a pripravuje o zisky?

Odhliadnuc od zanedbateľného čísla, domnienka o anonymite je viac než mylná. Väčšina kryptoaktív je postavená na princípe blockchainu, decentralizovanej verejnej databázy, v ktorej nie je možné informácie meniť, keďže sú uložené na počítačoch každého jedného účastníka trhu. Takže ktokoľvek si môže spätne dohľadať akúkoľvek transakciu, na ktorú natrafí. 

Teroristi a iné živly by boli hlúpi, keby svoje aktivity a finančné toky chceli ukryť na blockchaine. Okrem niekoľkých anonymných kryptomien typu Monero, ZCash alebo DASH je drvivá väčšina trhu úplne verejná. Označovať celý kryptotrh za podvod a nástroj podvodníkov len pre pár kryptomien nemá logiku.

Kto z toho profituje

Cui bono alebo v čí prospech? Tak znela známa veta rímskeho filozofa Cicera v roku 52 p.n.l. Akokoľvek sa na správy o Covid-19 a bitcoine pozerám, vychádza mi z toho, že negatívnu povesť dostali pretože sa to niekomu hodí. V prípade ochorenia môže okrem veľkého biznisu ísť aj o ideálny prostriedok, ako na väčšine planéty presadiť čínsky model kontroly obyvateľstva, zúženie ľudských práv a slobôd a na presun veľkého množstvo majetku. Ale to znie až príliš konšpiračne.

U kryptomien môžu určitú rolu zohrať napríklad aj o obavy bánk zo straty rokmi budovaných monopolných pozícií. A nielen to. Ľudia sú prostredníctvom úverov a kontroly ponuky peňazí manipulovateľní. Naopak bitcoin a kryptomeny im dávajú určitú slobodu.

Nehovoriac o tom, že centrálne banky si zamilovali tlačenie peňazí, čím de facto znehodnocujú tie, čo sú v obehu. To napríklad u bitcoinu nehrozí, keďže jeho množstvo v obehu je vopred stanovené a konečné.

Aké je z toho ponaučenie?

Pohár je buď poloprázdny alebo poloplný. Je to len uhol pohľadu. Záleží, čo si pozorovateľ vyberie a na čo sa sústredí. 

Covid-19 napríklad mnohým ľuďom otvoril oči a zmenili svoje priority. Zistili, čo je naozaj dôležité. Na jednej strane si viac vážia zdravie, slobodu, prírodu a na druhej už inak pozerajú na spotrebný spôsob života. 

Bitcoin zase môže byť dobrým nástrojom ako získať určitú slobodu a ochranu pre prípad, že by sa udalosti pohli ešte horším smerom. Tak ako si len málokto pred dvoma rokmi mohol predstaviť, že celá krajina bude zatvorená doma, tak sa dnes možno javí reálnosť napríklad gréckeho alebo cyperského scenára z nedávnej minulosti. 

Môžu aj naše banky najprv obmedziť výbery, neskôr ich úplne stopnúť, aby následne oznámili škrtnutie nuly z hodnoty aktív klientov?

Určite nie. Je to tak nepravdepodobné ako, že bude platiť zákaz vychádzania a krajina bude v núdzovom stave.